Niekto chodí cez víkend na chalupu, my štartujeme auto a parkujeme, kde sa nám páči.

Je sobota ráno a píšeme si s kamarátmi, o koľkej presne sa stretávame. Medzitým ešte rýchlo nakúpiť jedlo a pitie na večer, beriem tašku s vecami a štartujem campervan. Iba kúsok za Bratislavou zastavujeme, otvárame strechu, vyberáme von stoličky a v kuchynke v aute začíname variť. Slnko zapadá, les za nami nás pohlcuje a v týchto chvíľach sa mozog prepína do recovery modu. Do noci vonku, prespávačka v aute a ráno praženica zo štyroch.

Aj takto vyzerá víkendový vanlife. Pomáha zotaviť hlavu po celom týždni. Stačí aj jedna noc, ideálne dve a ste späť. Pondelok prežijte rozprávaním kolegom ako ste spali, varili, umývali si zuby v aute. Ľudia si chodievajú oddýchnuť na víkend na chalupy, my štartujeme auto a prespávame v ňom, kde sa nám páči, alebo kde majú kamoši záhradu.

Aj kúsok za Bratislavou sa dá nájsť kľudné miesto. Netreba ísť vôbec ďaleko. Keď neviete kde, pomôže vám aj apka Park4Night. V aplikáci ľudia zdieľajú miesta, kde prespávali mimo kempov.

Pokiaľ nie ste dobrodruhovia, ale ani nechcete prespať v kempe, môžete prespať na legálne prenajatom pozemku. Ľudia začínajú prenajímať svoje záhrady, vinice, lesy pre cestovateľov. V Čechách funguje mobilná apka bezkempu.cz, cez ktorú si vyberiete pozemok, rezervujete, zaplatíte a môžete na ňom legálne prespať. Cez túto apku je na Slovensku ponúkaných zatiaľ iba asi desať pozemkov.

Česká služba sa zrejme inšpirovala americkým startupom Hipcamp. Služba v USA funguje od roku 2013, je rozšírená po všetkých amerických štátoch, a jej hodnota sa odhaduje na $127M. Držíme palce bezkempu.cz a dúfame, že aj na Slovensku bude viac pozemkov na prenájom na víkendový vanlife.

Ako sme zdieľali šťastie z kempovania

Sezóna letného kempovania sa už skončila. My sme si náš campervan užili dosť. Precestovali sme s deťmi Korziku, na Veľkú Noc sme boli v Chorvátsku a skoro každý víkend sme robili výlety po Slovensku – Piešťany, Slnečné skaly, Jur nad Hronom, Kuchyňa. Keď sme auto nevyužívali, požičali sme ho kamošom, alebo ľuďom ktorí nám napísali. Takto sme zdieľali náš CamperMaur s inými:

Prvý výlet si urobili naši kamoši, ktorí si ho požičali na festival Grape. Podľa ich slov bol náš van medzi karavanmi na parkovisku najmenší, ale zaujal. Prinajmenšom vychytávkou, ktorú na festivale ocenili aj okoloidúci. Voda sa dá vytiahnuť cez bočné okno von z auta a osprchovať sa. V tom teple to ocenili viacerí.

Ako druhí si požičali CamperMaur rodinka s dcérou. Chceli si vyskúšať po prvý raz kempovanie s autom. Potešilo nás, že môžeme sprostredkovať šťastie z kempovania iným. Cestovali na predĺžený víkend do Malej Fatry. Nanešťastie sa v ten víkend ochladilo a romantická predstava kempovania v teple sa zmenila na chladnú noc, po ktorej išli domov. Keď sme sa ich pýtali, či sa dajú na kempovanie, tak sa netvárili, že táto skúsenosť ich presvedčila.

Najdobrodružnejší boli štyria chalani, ktorí cestovali týždeň po Rumunsku. Keď nepršalo, spali vonku v hamakoch, keď bolo zlé počasie, zmestili sa dovnútra aj štyria. Jeden z nich si sám prerába vlastný VW T3, no nemal ho ešte v takom stave, aby mohli cestovať do Rumunska, tak si požičali campervan od nás. Keď sa vrátili, vyzerali nadšení, hovorili, že im bolo ešte málo.

Naposledy si campermaur požičal mladý pár, ktorí cestovali okolo Balatonu. Plánovali si kúpiť vlastný VW California, no chceli si ho najskôr vyskúšať. Chalan bol pomerne vysoký a obával sa, či sa zmestí. Hore vraj musel byť krížom, ale dole sa vyspali obaja v pohode. Vrátili sa a stále si plánujú kúpiť vlastnú VW Californiu T4. Boli sme radi, že pri tomto páre sa nám podarilo sprostredkovať šťastie z kempovania.

Idú už síce chladnejšie víkendy, ale ešte stále plánujeme auto využiť. Nabalíme teplé spacáky a na víkend vyrážame. Uvidíme, či sa odváži ešte niekto iný a budeme mu môcť sprostredkovať šťastie z kempovania. V zime je to 50/50.

Veľká Noc bez šibačov

Prvý raz sme sa vybrali mimo sezónu k moru. Pred nami bola Veľká Noc a my sme sa rozhodli, že na päť dní vypadneme z domu. Mohli sme ísť aj bližie ako do Chorvátska, ale lákalo nás to zažiť kempovanie pri mori mimo hlavnej sezóny. Hodnotíme to ako najlepšie rozhodnutie v tom čase.

Cestovali sme do kempu Stoja v Pule. Cesta bola v porovnaní s letom úplná pohoda. Vôbec nebolo horúco a nezažili sme ani jednu kolónu. Kemp v Pule sme už poznali, takže sme vedeli, do čoho ideme. Menší kemp, na zalesnenom poloostrove, s výhľadom na otvorené more.

Kemp otvárali dva dni pred našim príchodom. Očakávali sme, že naša rodina bude kemp otvárať s pár desiatkami kempovacích nadšencov. Ostali sme prekvapení, že tie najlukratívnejšie miesta v prvej rade s výhľadom na more boli obsadené. Zaparkovali sme nakoniec na mieste, ktoré sme v lete obdivovali a na ktoré sme chodievali raňajkovať. Výhľad na more sme mali z prvej rady aj my.

A to bolo na tom najlepšie. Asi väčšinu času sme iba tak pozerali zhypnotizovaní na more. Neboli sme dokonca ani v Pule v amfiteátri, v akváriu, alebo na výlete v národnom parku Brijuni. Preskúmavali sme skalnaté pobrežie v kempe, aj mimo neho.

Strávili sme prvýkrát Veľkú Noc pri mori, ale aj bez návštev kamarátov, šibania našich dcér, rodinných obedov. Tých päť dní nám pomohlo v čase medzi Vianocami a letnou dovolenkou prepnúť myseľ a znova sa naštartovať. Veľká Noc bez šibačov bolo v tom čase pre nás najlepšie rozhodnutie.

Ja to auto asi predám

Asi pred rokom a pol sme s kolegom počas obeda riešili vysoké náklady na údržbu našich áut, v porovnaní s tým, ako často ich využívame. Väčšinu týždňa nám stoja autá pred domom. Do práce chodíme buď pešo, alebo na bicykli a takmer všetky služby máme dostupné na pešo, alebo MHD. Vypočítal som si, že ak by som všetky náklady spojené s autom – poistky, servis, technické kontroly, pneumatiky, benzín, parkovné dal na taxíky a požičovňu áut, vyšlo by ma to pri našom jazdení asi rovnako.

S kolegom sme vtedy dospeli k perfektnému nápadu ako to vyriešiť inak – rozbehneme zdieľanie áut. Po veľmi krátkom hľadaní na webe prestal byť náš nápad tak prevratný a jedinečný. Veľké automobilové značky už vtedy rozbiehali služby na zdieľanie áut a dokonca už aj v Čechách fungovala takáto služba.

Ani nápad s predajom auta sme v rodine nakoniec nepremysleli do podrobností a auto sme si nechali. Rok ubehol a náš rodinný 7 ročný Renault Megane Grandtour, s najazdenými 35 tisíc kilometrami stále parkuje po väčšinu týždňa pred domom. Najviac kilometrov sme s autom spravili pri našich cestách za kempovaním. Minulé leto sme počas kempovačky začali obzerať dodávky, prerobené, alebo priamo vyrobené na bývanie. Najviac sa nám zapáčil Volkswagen California. A keďže taký nový VW stojí aj 60.000 eur, tak sme o ňom zatial len snívali a premietali do našich rodinných vízií 2050 a premietali hodiny youtube videí o tomto aute.

V júni 2018 sme spojili náš nie prevratný nápad o carsharingu, s našim snom o Californii a zdieľame náš rodinný CamperMaur – VW California Westfalia Coach z roku 1996. Aj keď je auto o 22 rokov staršie ako sme si ho vysnívali, na naše kempovačky je super.

Prešlo ďalších 6 mesiacov a náš Renault stojí odparkovaný pred domom ešte častejšie. Kolegovia, ktorým som spomínal, že by som asi auto predal a vozil sa taxíkmi alebo Taxify sa zo mňa smejú, že teraz mám pred domom nie jedno, ale dve autá. Jedno však už aspoň zdieľame.

O tom druhom (teda prvom) teraz rozmýšľame, čo s ním. Premýšľame, či CamperMaur zazimujeme v garáži a v zime využijeme Renault, alebo na to naše jazdenie bude stačiť aj v zime CamperMaur. Poraďte nám.

Máme to auto predať?

10 rád ako prežiť kempovanie s deťmi

Pred dvoma rokmi sme začali s deťmi kempovať. Keď sme túto myšlienku oznámili rodičom, tí sa len chytili za hlavu a začali ľutovať naše deti – že ako tam budú spať, že čo budú jesť, že ako to bude s hygienou a že to kempovanie nie je len tak bez výbavy, či máme všetko, či sme si to zvážili a podobne. Všetky tieto otázky sme samozrejme neriešili a spokojne sme si plánovali našu cestu do Chorvátska.

Vybrali sme si Istriu, kemp Stoja, pri Pule. Naše začiatočnícke kempovanie sme poňali ako startup – najskôr sme chceli začať v malom a zistiť, či nám to funguje, postupne odkukávať od susediacich kemperov, heknúť denné rutiny a prispôsobiť si ich pre kemping. Prvý rok sa nám natoľko zapáčil, že sme išli aj na ďalší a plánujeme tretí rok. Za tie dva roky kempovania a plánovania ďalšieho roku kempovačky sme si toho zažili s deťmi veľa. Dávame dokopy aj pre iných rodičov, ale aj nerodičov 10 tipov na prežitie kempovačky s deťmi. Pokračovať v čítaní „10 rád ako prežiť kempovanie s deťmi“